Seznam Římských legii

Legio I Augusta Germanicus

Vytvoril ju najpravdepodobnejšie Gaius Iulius Caesar. Od roku 16 pr.Kr. do roku 9 po Kr. bola umiestnená v Colonia Agrippinnensis v Germánii. Počas občianskej vojny v roku 69 po Kr. bola légia dislokovaná v Bonne (dnešný Bonn v Nemecku) v severnej Germánii a následne bola v roku 70 po Kr. rozpustená, keď sa potvrdilo že sa spojila rebelskými elementmi.

Legio I Adiutrix

Založená cisárom Nerom v roku 66 alebo 67 po Kr. u Misennia v zátoke Naples, spoločne s légiou II Adiutrix . Obe boli zložené z námorníkov. Légia bola oficiálne uznaná cisárom Galbom v roku 69.
Známe pôsobiská légie boli : Moguntiacum (Maintz) v Hornej Germánii v rokoch 70 až 80 po Kr; Pannonia (Juhoslávia) v roku 97, Brigettio (Komárom - Szony, Maďarsko) v Pannonii v roku 97 a trvalo v Brigettiu (Pannonia) od roku 120.
Légia bola aktívna v občianskych vojnách z roku 69 po Kr., v dobe dáckych vojen z rokov 101 - 102 a 105 - 107, taktiež bola nasadená vo vojne proti Parthom v rokoch 114 - 117 v Arábii.

Legio I Italica

Založená cisárom Nerom asi okolo roku 66 po Kr. pre plánovanú vojenskú kampaň v Kaspickej oblasti. V roku 68 bola dislokovaná u mesta Lugdunum v Galii (dnes Lyon vo Francúzsku). Cisár Vespasián preložil légiu do Novae (Svistov) v Moesii (Bulharsko) kde sa zúčastnila občianskej vojny v roku 69 po Kr.

Legio I Marciana Liberatrix

Založil ju vzpurný správca provincie Africa L. Clodius Macer v roku 68 po Kr. Následne, v roku 69 ju cisár Galba rozpustil.

Legio I Minerva

Založená cisárom Domitiánom v roku 83 po Kr., dislokovaná bola v Bonne (Bonn) v Germánii. Operovala v Dáckych vojnách (101 - 102) a v Parthskej (Arabskej) kampani spolucisára Marca Aurelia, Lucia Vera.

Legio I Parthica

Vytvorená cisárom Septimiom Severom okolo roku 197 po Kr. a umiestnená bola u Singary (Tabriz, Irán) v Mezopotámii a zúčastnila sa jeho Parthského ťaženia v Arábii.

Legio II Adiutrix ("Pomocná")

Založená cisárom Nerom  v roku 66 alebo 67 po Kr. u Misenumu pri zátoke Naples spoločne s Légiou I Adiutrix, obe boli zložené z námorníkov.
Légia bola oficiálne uznaná cisárom Vespasiánom. Známe pôsobiská légie boli u Lindumu (Lincoln) v Británii v roku 71 po Kr. a oblasť Dunaja v Germánii. V roku 87 prevelená do Moesie (Rumunsko) a neskôr do Aquincumu (Budapešť) v Pannonii.
Légia bola aktívna v Dáckych vojnách (101 - 102 po Kr.) a Parthskej (arabskej) kampani (162 - 166 po Kr.) pod velením spolucisára Marca Aurelia, Lucia Vera.

Legio II Augusta

Reorganizovaná Augustom v roku 43 pr.Kr; v roku 30 pr.Kr. vyslaná do Hispánie. Po katastrofe légií XVII, XVIII a XIX z roku 9 po Kr. v Teutoborskom lese bola umiestnená v Germánii u Argentorate (Strassbourg) na Rýne a potom sa zúčastnila invázie do Británie v roku 43 po Kr. Tu bola trvalo umiestnená u Isca Dumnonio  (Exeter), asi v roku 75 po Kr.

Legio II Italica

Založená cisárom Marcom Auréliom v roku 165 v dobe markomanských vojen, umiestnená bola u Albingu v provincii Noricum (Rakúsko), následne v roku 185 nasledovala cisára Commoda k Lauriacum (Lorch) na Dunaji, západne od Vindobony (Viedeň).

Legio II Traiana Fortis ("Trajánovi udatní")

Vytvorená cisárom Trajánom, asi v roku 105 po Kr. Légia bola neskôr prevelená do Sýrie a potom v roku 125 k Nilopolisu blízko Alexandrie, v Egypte.

Legio III Augusta

Myšlienka jej založenia sa zrodila u Octaviana ( neskôr cisár Augustus) asi okolo roku 41 pr. Kr. Légia mala sídlo v Afrike u Ammaedara (Tunisko). Táto III. Légia bola známa ako "víťazná" pod cisárom Augustom. Neskoršie, v roku 218 bola rozpustená cisárom Gordianom pre jej podporu vzbúrencovi Legatovi, ale bola znovu založená cisárom Valeriánom v roku 253.

Legio III Cyrenaica

Založená okolo roku 30 pr. Kr. Založil ju buď Marcus Aemilius Lepidus alebo Marcus Antonius. Légia slúžila v Egypte u Nicopolisu (Alexandria) a spolu s Legio XXII Deiotariana sa čoskoro dostala pod velenie Augusta. V roku 106 po Kr. vyslaná do Arábie, ktorá bola vtedy pripojená k Impériu. Tu sa zúčastnila Parthskej (Arabskej) kampane cisára Trajána v rokoch 115 až 116. Po ťažení sa vrátila do Egypta. Nakoniec, asi v roku 140 bola légia trvalo umiestnená v Sýrii u Bostry (Busra) severovýchodne od Hierosolymy (Jeruzalem).

Legio III Gallica

Založená Iuliom Caesarom, umiestnená bola v Galii v rokoch 48-42 pr. Kr. V 30 pr.Kr. preložená do Sýrie. V rokoch 68-70 umiestnená v provincii Moesia (Srbsko-Bulharsko), následne znovu prevelená do Sýrie u Raphaneae (Hamath). Zúčastnila sa občianskej vojny v roku 69 po Kr. na strane cisára Vespasiána.
Légia bola rozpustená pre poburovanie proti cisárovi Elagabalovi v rokoch 218-219, ale opätovne zreorganizovaná cisárom Alexandrom Severom približne v roku 230, a umiestnená u Danaby blízko Damasku, v Sýrii.

Legio III Italica

Vytvorená Marcom Aureliom okolo roku 165 po Kr. V časoch vojny s Germánmi bola umiestnená v provincii Raetia (južné Nemecko) u Castra Regina (Regensburg, Bavorsko)

Legio III Parthica

Cisár Septimius Severus založil túto légiu pred rokom 197 po Kr. Slúžila v provincii Mesopotamia (Sýria-Irak), najpravdepodobnejšie u Rhaesaeny (dnes východné Turecko)

Legio IV Flavia Felix

Bola založená cisárom Vespasiánom v roku 70 po Kr. z bývalej Légie IV Macedonica, slúžila u Burnum v Dalmácii, asi v rokoch 86-101. Nasledujúci rok prevelená do Hornej Moesie (Srbsko) k Singidunum (Belehrad) a zúčastnila sa prvej Dáckej vojny za vlády cisára Trajána v rokoch 101-102, a potom na sever do Sarmizegethusa (Colonia Ulpia Traiana) po druhej rímskej invázii do Dácie v rokoch 105-106. Za panovania cisára Hadriána bola légia opäť prevelená trvalo ku Singidunumu v Moesii (Srbsko-Bulharsko).

Legio IV Macedonica

Založená Iuliom Caesarom v roku 48 pr. Kr., ktorý ju umiestnil v Hispánii do chvíle než bola v roku 43 po Kr. prevelená do Hornej Germánie. Jej názov ale napovedá, že službu začala v Macedonii (severné Grécko). Légia sa zúčastnila občianskej vojny v roku 69 po Kr; a bola cisárom Vespasiánom v roku 70 rozpustená a nahradená Légiou IV Flavia Felix.

Legio IV Scythica

Založil ju okolo roku 30 pr. Kr. Marcus Antonius, slúžila v Macedonii (severné Grécko), od roku 9 po Kr. v Moesii (Srbsko-Bulharsko), asi do rokov 56-57. Légia bola potom trvalo umiestnená v Sýrii u Zeugmy (Palmýra)

Legio V Alaudae

Vytvorená Iuliom Caesarom v roku 52 pr.Kr. z obyvateľov provincie Galia Transalpina (južné Francúzsko). Reorganizoval ju Marcus Antonius v roku 44 pr. Kr. Légia slúžila v Hispánii od 30 pr. Kr asi do 19 pr. Kr., potom prevelená k Rýnu až do roku 14 pr. Kr, keď bola preložená do Dolnej Germánie. Légia V Alaudae bola zneuctená keď v Galii roku 17 pr. Kr. stratila v boji svojho "orla" légie.
Zúčastnila sa občianskej vojny z roku 69 po Kr, keď podporovala cisára Vittelia. Légia bola pravdepodobne rozpustená cisárom Vespasiánom (69-79 po Kr.), alebo neskôr Domitiánom (81-96 po Kr.)

Legio V Macedonica

Založená okolo roku 43 pr. Kr. (?), Octavianom a prevelená do Moesie (Rumunsko) Neskôr preložená do Arménie v rokoch 61-62 po Kr..
Ďalšie pôsobisko bolo Oescus (Dacia Ripensis) a Troesmis. Po Trajánovej Dáckej kampani z rokov 105-107 po Kr. Légia bola v Dácii od 167 do 275, potom sa vrátila k Oescusu. Zapojila sa aj do židovskej vojny a zúčastnila sa Parthského ťaženia 162-166 so spolucisárom Luciom Verom

Legio VI Ferrata ("Obrnená")

Vytvorená Iuliom Caesarom v roku 52 pr.Kr. v Galii Cisalpina (juhovýchodné Francúzsko), reorganizovaná v roku 44 pr.Kr, spočiatku pod velením Marca Antonia, neskôr pod Octaviánom. Légia bola časťou Octaviánovej armády v Sýrii u Raphanaeae (Hamat).
Tu sa aj zúčastnila občianskej vojny v roku 69 po Kr a pochodovala ako súčasť Flaviovskej armády na Itáliu. Od roku 72 bola pravdepodobne dislokovaná u Samosaty v severnej Sýrii pri rieke Eufrat. Istú dobu slúžila ako posádka v novej provincii Arábia, asi po roku 105 a následne bola prevelená do Judei (Syria-Palestína). Légia podporovala imperátora Septimia Severa vo vojne proti Pascenniusovi Nigrovi v roku 194 po Kr.

Legio VI Victrix ("Víťazná")

Vytvorená Octaviánom a umiestnená do Hispánie od 30 pr.Kr do 69 po Kr a potom prevelená do Novaesium (Neuss-Düssseldorf) v Germánii, od roku 69 do 105 po Kr. Potom sa sťahovala do Vetery (Xanton-Wessel) na Rýne. V roku 122 prevelená do Británie a trvalo umiestnená u Eboracum (York). Légia ostala verná cisárovi Domitiánovi počas vzbury Lucia Antoniusa Satuurnina v roku 89 po Kr.

Legio VII

Prvé zmienky o tejto légii sú z roku 59 pr.Kr, alebo skôr. Bola reorganizovaná Octaviánom v roku 44 pr. Kr. a pravdepodobne umiestnená v Balkánskej oblasti. Od roku 9 po Kr. dislokovaná u Tiluria v Dalmácii. Okolo roku 59 po Kr. bola légia prevelená do Moesie (Maďarsko) a od panovania Vespasiána to bolo u Vimmianicumu (Kostelec, severovýchodne od Prahy, Čechy). VII légia ostala verná cisárovi Claudiovi v vzbure Scriboniana, guvernéra Dalmácie a zúčastnila sa na občianskej vojne v roku 69 po Kr. na strane cisára Vespasiána.

Legio VII Hispana neskôr Gemina

Légia bola založená Galbom v roku 68 po Kr. v Hispánii, prezývaná bola "Galbiana". Bola presťahovaná do Ríma a potom vyslaná do Carnuntumu (Petronell, severne od Vindobony-Viedeň) v Pannonii (Rakúsko-Maďarsko).
Asi od roku 70 po Kr. bola légia natrvalo opätovne preložená do Hispánie u Legia (Leon), a tam aj dostala meno "Gemina" (Dvojča). V roku 69 bojovala v občianskej vojne a sprevádzala cisára Galbu do Ríma, neskôr bojovala na strane cisára Vespasiána.

Legio VIII Augusta

Bola vytvorená asi v roku 59 pr. Kr. a reorganizovaná Octaviánom v roku 44 pr. Kr. Umiestnená bola na Balkáne. V roku 9 po Kr. prevelená  k Poetoviu (Ptuj) v Pannonii-Slovenii. Asi v roku 49 presunutá k Novae (Svistov) v Moesii (Maďarsko) a od roku 70 bola u Argentoratum (Strasbourg- Francúzsko).

Legio IX Hispana

Mohla by pochádzať z Caesarovej IX. Légie, bola rozpustená niekedy  v roku 46 alebo 45 pr. Kr. a novo sformovaná Octaviánom v rokoch 41-40 pr. Kr. Légia bola dislokovaná v Hispánii v rokoch 30 až 19 pr. Kr. a následne vyslaná do Siscie (?) v Pannonii ( Sisak, Chorvátsko). V rokoch 20-24 po Kr. pôsobila v provincii Africa a zúčastnila sa vojny proti Tacfarinasovi a neskôr sa zúčastnila invázie do Británie, kde utrpela ťažké straty v Boudiccinom povstaní. Légia mala v Británii stále sídlo v Lindume (Lincoln) a neskôr sa presunula na sever k Eboracumu (York). Základňu v Eboracume zaujala po nej légia VI Victrix okolo roku 122. Pevnosť prežila asi do roku 126, ale jej osud je nejasný.

Legio X Fretensis ("Brázdiaca cesty")

Založená Octaviánom v rokoch 41-40 pr. Kr. Po roku 30 pr. Kr. slúžila v Macedonii (Grécko) a neskôr v roku 14 po Kr. v Sýrii v Cyrrhách a neskôr u Zeugmy, severne od Cyrrhy. Po židovských vojnách umiestnená v Jeruzaleme - Hierosolyma. V 3 storočí po Kr. preložená k Aelii u Červeného mora.

Legio X Gemina ("Dvojča")

Existencia légie je potvrdená okolo roku 59 pr. Kr alebo skôr a bola Octaviánom v roku 44 pr. Kr. reorganizovaná. Po bitke pri myse Actium v roku 31 pr. Kr sa stala súčasťou Octaviánovej armády. Po roku 30 pr. Kr. dislokovaná v Hispánii, pravdepodobne u Petavonia. Od roku 64 po Kr. bola prevelená ku Carnuntumu (Petronell, severovýchodne od Viedne, Rakúsko) v Pannonii (Rakúsko-Maďarsko), ale v roku 68 poslaná späť do Hispánie. Následne ale v roku 70 sa légia ocitla v Dolnej Germánii u mesta Noviomagus (Neumagen-Drohn, Rhineland). V Saturninovom povstaní z roku 89 ostala  verná cisárovi Domitiánovi. Asi v roku 103 sa vrátila do Pannonie, ako posádka bola v Aquincume (Budapešť) a potom vo Vindobone (Viedeň).

Legio XI

Pochádzala možno z Caesarovej Légie XI vytvorenej po roku 58 po Kr, ale do stavu légií ju oficiálne zaradil Octavianus v rokoch 41-40 pr. Kr.. Légia bola umiestnená na Balkáne a od roku 9 po Kr. pôsobila u Burnumu v Dalmácii. Počas vzbury Scriboniana ostala lojálna voči cisárovi Claudiovi. Guvernér Dalmácie pomohol so svojimi oddielmi cisárovi Vespasiánovi počas občianskej vojny v roku 69. Légia bola následne v roku 70 prevelená ku Vindonissa (Windisch, Švajčiarsko) a v Hornej Germánii bola nasadená proti povstaniu Iulia Civilisa. V roku 101 sa sťahovala do Brigetia (Komárom-Szony) v Pannonii (Rakúsko-Maďarsko) a ešte neskôr do Dolnej Moesie (Bulharsko) ku Durostorumu (Silistra)

Legio XII Fulminata ("Vyzbrojená hromom")

Jej základy sú pravdepodobne v XII légii založenej Caesarom, a bola v rokoch 43-42 pr. Kr reorganizovaná Octavianom. Slúžila pod Marcom Antoniom na Východe. Predpokladá sa, že cisár Augustus ju preložil do Egypta, ale koncom jeho panovania bola légia už v Sýrii. Tu sa zúčastnila neúspešného ťaženia do Arménie v roku 62 po Kr. a bola zneuctená kapituláciou pred Parthmi u Rhandiei. Bojovala aj v židovskej vojne, tam prechodne stratila "orla" légia pri ústupe od Jeruzalema. Potom, v roku 70 bola umiestnená v Melitene (Malatya) v Kappadocii (východné Turecko) Za panovania Marca Aurelia sa zúčastnila kampaní proti germánskym Kvádom na severnej, dunajskej  hranici.

Legio XIII Gemina ("Dvojča")

Jej pôvod je neistý, založil ju asi Caesar okolo roku 57 pr. Kr ako svoju XIII. légiu, alebo Octaviánus v rokoch 41-40 pr. Kr.. Légia sa pripojila k jeho armáde v bitku na myse Actium. Potom bola umiestnená v  Ilýrii na pobreží Balkánu a v roku 9 po Kr. prevelená na Rýn a do Vindonissy (Švajčiarsko) a následne do Hornej Germánie. Potom bola prevelená do Vindobony (Viedeň) cisárom Domitiánom, okolo roku 85 po Kr. Po Dáckych vojnách za cisára Trajána bola umiestnená v Apulume Alba Iulia (stredné Rumunsko), ako časť prvej stálej posádky. Po opustení provincie Dacia Rimanmi v roku 274 po Kr. sa légia sťahovala do Ratiaria v novej provincii Dacia Repensis (Rakúsko).

Legio XIV Gemina ("Dvojča")

Jej pôvod je neistý, pochádza možno s Caesarovej XIV. Légie. Možno sa za Octaviána, po bitke pri myse Actium spojila s ďalšou légiou. Umiestnená bola počas raného cisárstva v Ilýrii na pobreží Balkánu, potom sa v roku 9 po Kr sťahovala do Moguntiacumu (Mainz) v Hornej Germánii. V roku 43 po Kr. sa zúčastnila invázie do Británie a neskôr slúžila pri potlačení Boudiccinho povstania v rokoch 60-61. Umiestnená bola u Viroconia (Shrewsbury) a v roku 67 bola vybratá na východné ťaženie cisára Nera, ale cisárom Vitelliusom bola vrátená do Británie. Zúčastnila sa kampane proti povstaniu Iulia Civilisa, a naopak, podporovala povstanie Saturninusa v roku 89. Počas rokov 70 až 93 bola légia vysoko mobilná, pohybovala sa medzi Mogontiacumom (Mainz) na Rýne až po Mursu (Osijek, Chorvátsko) a v povodí Dunaja v Hornej Moesii. V roku 101 sa sťahovala do Vindobony (Viedeň), kde sa jej časť zúčastnila na Trajánovej kampani proti Dákom v rokoch 101-102 a 105-106.
V roku 114 bola prevelená do Carnuntumu (Petronell, severovýchodne od Viedne) v Hornej Pannonii (Maďarsko)

Legio XV Apollinaris (Apollónova)

Vytvoril ju Octavian v rokoch 41-40 pr. Kr, alebo skôr. Za raného cisárstva slúžila v Ilýrii na pobreží Balkánu a potom v roku 9 po Kr. bola preložená do Pannonie, asi u Emony (Ljubljana, Slovinsko) a za Claudia možno slúžila u Carnuntumu (Petronell, blízko Viedne). Légia bola nasadená počas židovských vojen v rokoch 66-70. Légia, alebo jej časť sa zúčastnili Parthskej kampane za vlády cisára Trajána v rokoch 101-102 a 105-106, potom bola umiestnená v Satale v Kappadocii (východné Turecko-Irak)

Legio XV Primigenia ("Prvorodená")

Bola prvá z novej skupiny légií tvorených cisárom Caligulom v roku 39 po Kr. pre jeho zamýšľané kampane. Légia bola umiestnená v Moguntiacume (Mainz) na Rýnskej hranici v Germánii, potom sa sťahovala do Bonny (Bonn, Nemecko) a konečne k Vetere (Xanten) v Dolnej Germánii.
Jej časť sa zúčastnila počas vlády cisára Vitellia invázie do Británie, zbytok sa vzdal rebelovi Iuliovi Civilisovi takisto v roku 69 a preto bola následne vymazaná zo stavu légií rímskej armády.

Legio XVI Gallica

Založená bola za Octaviána v rokoch 41-40 pr. Kr. a umiestnená na Rýnskej hranici v Germánii. Nejaký čas pôsobila v Galii a potom v roku 9 po Kr. sídlila u Moguntiacumu (Mainz) v Hornej Germánii. Cisárom Claudiom bola prevelená do Novaesia (Neuss-Dusseldorf) v Dolnej Germánii. Časť jednotky sa zúčastnila Vitelliovej invázie do Británie v roku 69 po Kr. Zbytok légie sa vzdal rebelovi Iuliovi Civilisovi, za čo bola vymazaná cisárom Vespasiánom zo stavu légií rímskej armády a zreorganizovaná ako Légia XVI Flavia Firma.

Legio XVI Flavia Firma ("Flaviovi pevní, stáli, vytrvalí")

Vznikla po reorganizácii zneuctenej a rozpustenej Légie XVI Gallica cisárom Vespasiánom po jej kapitulácii pred rebelom Iuliom Civilisom v roku 69 po Kr.
Légia bola v roku 75 umiestnená v Sýrii a neskôr u Sataly v Kappadocii (východné Turecko-Irak). Po Trajánových Parthských ťaženiach bola trvalo umiestnená u Samosaty v severnej Sýrii pri rieke Eufrat.

Légie XVII - XVIII - XIX

Tieto tri légie pravdepodobne vytvoril Octavián v rokoch 41-40 pr. Kr. V roku 9 po Kr. bolo 14 000 mužov týchto légií zničených spojenou armádou germánskych Cheruskov, Chattov, Sugamberov, Markomanov a Kvádov pod velením Arminia, náčelníka Cheruskov  v Teutoborskom lese v Germánii. Ich veliteľ Varus spáchal samovraždu a čísla týchto légií sa z rozhodnutia cisára Augusta nikdy nesmeli prideliť iným jednotkám. Orlov týchto nešťastných légií spätne získal Germanicus počas ťaženia v Germánii v rokoch 15-16 po Kr. Príčinou katastrofy bola zrada Arminia a niektorých dôstojníkov, prepad v tesnom údolí za hustého dažďa, teda v prostredí kde sa sila légií nemohla preukázať.

Legio XX Valeria Victrix (" Odvážne víťaziaca")

Založená Octavianom v rokoch 41-40 pr. Kr, po bitke pri Actiu. Slúžila v Hispánii v rokoch 30 -20 pr. Kr. a potom u Burnumu v Ilýrii na balkánskom pobreží až do roku 9 po Kr. keď bola prevelená k Ara Ubiorum v Dolnej Germánii a neskôr, za panovania cisára Tiberia k Novaesiumu (Nuess-Dusseldorf). Légia sa v roku 43 po Kr. zúčastnila invázie do Británie, kde bola umiestnená v Camulodunume (Colchester) a v roku 49 potom v  Glevume (Gloucester).
V roku 80 sa zúčastnila Agricolovej kampane v Škótsku a tam aj ostala ako posádka pevnosti Inchtuthil (Perth).
Po odvolaní Légie II Adiutrix z Británie sa presídlila k Deve (Chester).

Legio XXI Rapax ("Dravá")

Vytvoril ju v rokoch 41-40 pr. Kr, alebo po bitke pri Actiu Octaviánus aby slúžila v Raetii (Horná Germánia)v dobách raného cisárstva. Potom, v roku 9 po Kr. bola prevelená do Vetery (Xanten) v Dolnej Germánii a asi v roku 46 po Kr. k Vindonisse (Windisch, Švajčiarsko) v Hornej Germánii.
Légia bola zapojená do Italskej invázie vedenej cisárom Vitelliom v roku 69 a o rok neskôr bola nasadená do bojov proti rebelovi Iuliovi Civilisovi, kedy sídlila v Bonne v Dolnej Germánii. V roku 89 légia podporovala povstanie Lucia Antoniusa Saturninusa, po porážke ktorého bola prevelená na dunajskú hranicu.

Legio XXII Deiotariana

Bola vytvorená kráľom Deiotarom z Galatie (Turecko). Trénovaná a vybavená bola podľa rímskeho vzoru. Cisárom Augustom bola približne v roku 25 pr. Kr. zaradená do stavov pravidelnej rímskej armády a preložená k Nicopolisu v Egypte. Jej ďalší osud je nejasný. Snáď bola jej veľká časť zničená počas židovského povstania v rokoch 132-135 po Kr.

Legio XXII Primigenia ("Prvorodená")

Bola vytvorená spoločne s Légiou XV Primigenia okolo roku 39 po Kr. Od roku 43 bola dislokovaná u Moguntiacumu (Mainz) v Hornej Germánii a od roku 69 do 71 bola u Carnuntumu (Petronell, blízko Viedne) a potom v novej posádke u Vetery (Xanten) v Dolnej Germánii. Légia sa zúčastnila Vitelliovho pochodu na Rím v roku 69. V rokoch 92-93 bola prevelená späť do Mogontiacumu po presunutí Légie XIV. Gemina k Dunajskej hranici.

Legio XXX Ulpia Victrix

Bola vytvorená v roku 105 po Kr. cisárom Trajánom ako posledná, 30. v chronologickom poradí légií rímskej armády.
Službu vykonávala v Brigetiu (Komárom- Szony) v Hornej Pannonii Rakúsko-Maďarsko) a potom v Dácii behom druhej Dáckej vojny (105-106). V roku 120 bola preložená do Vetery (Xanten) v dolnej Germánii keď bola Légia VI prevelená do Británie.